Príbehy a referencie - Novacesta.sk

Nová cesta,
nový pohľad a rozvoj.
nový rozmer,
Prejsť na obsah

Príbehy a referencie

Mená klientov boli pozmenené pre zachovanie ich anonymity. Táto časť sa aktualizuje raz za určité obdobie.

Môjmu  otcovi pred 1 1/2 rokom zdiagnostikovali rakovinu prostaty už vo veľmi  pokročilom štádiu. Lekári sa vyjadrili, že mu už žiadne lieky ani liečba  nepomôžu, s prognózou života len niekoľko mesiacov.
Bol to pre nás  všetkých veľmi nepríjemný šok, ale rozhodne sme sa nechceli vzdať.  Obzvlášť po vyjadrení otca, že on ešte nechce odísť a už vôbec nie po  narodení druhého pravnúčika. Rozhodol sa zabojovať, čo bolo pre ďalší  priebeh liečby veľmi podstatné. Operačne mu odstránili najväčšie ložisko  nádoru. Potom sme sa obrátili s prosbou o pomoc na liečiteľa Briestenského a následne zahájil liečbu priamu i diaľkovú. Po približne  1/2 ročnej liečbe sme mohli skonštatovať, že bola nad očakávanie  úspešná, čo aj potvrdili rozličné lekárske vyšetrenia, vrátane neskoršej  gamagrafie. Kosti a všetky orgány boli teraz úplne čisté , bez  akýchkoľvek stôp po predošlých metastázach. Pričom kosti potrebujú 15  rokov na svoju úplnú regeneráciu. V tomto prípade to gamagrafia  potvrdila už po 1 1/2 roku. Ďakujeme a prajeme ešte veľa spokojných a  úspešne vyliečených aj už údajne "nevyliečiteľných" pacientov. S  pozdravom Slavo s otcom od Košíc.
Prišli 3  sestry, ktoré nemohli otehotnieť. Skúšali umelé oplodnenia a liečbu u  lekára, ale nič nepomáhalo. Zistil som, že v ich rode ženy trpia rovnakým typom energetickej blokácie, ktoré bráni v tom, aby otehotneli. Najskôr sa muselo  odstrániť a neskôr som pokračoval energetickou liečbou. Do roka mi prišli ukázať svojich potomkov.

V prípade ženy, ktorá mala  postihnuté jedno oko šedým zákalom a druhé oko zeleným zákalom. Pamätám si, ako reagovala na liečbu. Absolútne nič necítila a nevnímala. Trochu  som bol z toho sklamaný, pretože obvykle ľudia počas liečby pociťujú rôzne reakcie a ona nič nectila. No a ešte k tomu na druhý deň mala isť na operáciu očí. Jej dcéra nám mala na druhý deň dať vedieť ako operácia  dopadla. So smiechom a radosťou mi referovala čo sa vlastne stalo. Mamu  pred operáciou opätovne vyšetrovali a tu lekári konštatovali, že  operovať jedno oko vôbec nie je potrebné, iba laserom urobia korekciu. A  druhé oko je vraj v poriadku, nepotrebuje žiadny zásah, lebo zákal sa  stratil. Lekár nechápal, prečo ju jej očný poslal na operáciu, keď tam  nič nemá čo operovať.

Pán František trpel  prasknutím - poškodením stavca na chrbtici a neveril, že sa dá pomôcť  takýmto spôsobom. Napriek tomu, ho rodina doslova dotlačila k takémuto  nedobrovoľnému činu. Mne osobne povedal, že nemá čo stratiť. Po nejakom  čase mi jeho blízka rodina oznámila radostnú novinu, že pán František sa  z toho dostal. Prečo, ako je to možné? Na to máme jedinú odpoveď.  Napriek tomu, že sa liečeniu bránil vnútorne ho prijímal.

Veľakrát  môžu byť psychické a zdravotné problémy úzko prepojené. Ukážkou je tomu  prípad pani Renáty. Jej zdravotný stav sa rapídne začal zhoršovať.  Upadala na psychike, zrak sa jej výrazne zhoršoval. Podstúpila rôzne  vyšetrenia, ale nič sa nenašlo. Konečná diagnóza znela psychická  porucha. Keď sa objavila u mňa na terapii, prvé čo povedala: „Aj Vy si  myslíte, že som psychicky chorá?“ Prvý dojem bol taký, že áno,  pretože vypadala, že je pod vplyvom liekov, či drog. No pri liečebnom  procese som zistil energetický nález, ktorý všetko vysvetľoval. Po  liečbe smo jej povedali: „Pani ,Vy ale nie ste blázon.“ Pri druhej  návšteve Renáta žiarila šťastím, psychika a problém zo zrakom sa upravil  a po druhej liečbe sa všetko dostalo do normálneho stavu.
Príkladom spolupráce bol  prípad 50 ročnej pani Márie, ktorej sa rozpadal pankreas a dávali jej  dva až tri dni života. Liečba prebiehala na diaľku. Musela prebehnúť komplexná terapia s hĺbkovým liečením. Na naše  prekvapenie, po troch týždňoch sa liečená osoba prišla poďakovať.
Počas liečebnej praxe sa stávajú situácie, ktoré sa vryjú hlboko do  pamäte. Liečil som osobu, ktorá nemala dobrý stav. Lekár prehlásil, že  už jej nie je pomoci. Osoba bola liečená asi dvadsať minút. Nič sa  neudialo. Sadli sme si vo vedľajšej miestnosti a popíjali kávu. V tom  počujeme hrmot z vedľajšej miestnosti. Okamžite bežíme na miesto. V tom vidím, že daná osoba sedí na posteli a ešte nás viac ohúrilo, keď  prehlásila: „Dajte mi polievky, som hladný.“
Poukážem  na veľmi pekný príklad z praxe, ktorý prekvapil všetkých. Prišla matka s dcérou. Bola veľmi smutná z toho, že dcére nik nemôže  pomôcť. Neustále ju naťahuje na zvracanie. Ťažko sa s ňou komunikovalo,  bola nemá. Dal som ju ľahnúť a upozornil, aby si zavrela oči. V priebehu  liečby sa neustále usmievala, čo predznamenalo niečo pozitívne. Pri  druhej návšteve som sa dozvedel že, jej zdravotný stav sa upravil a  začala plynulo rozprávať po 20 rokoch.
    Raz  za mnou prišla matka, ktorá mala problémy so svojim synom. Keď beriem takéto prípady, nikdy nerozmýšľam či sa to podarí alebo nie, proste  pracujem. Chlapec nemohol prísť osobne, lebo ležal v nemocnici  asi dvesto kilometrov vzdialenom meste. Preto som zvolil diaľkové  liečenie. Vnímal som, ako jeho telo reaguje. Energia v jeho tele sa  neustále premiestňovala z jednej časti tela do druhej. Uvedomoval som  si, že tam kde sa niečo deje, nastávajú aj zmeny. Po chvíli mi niekto  volal. Zdvihnem telefón a na druhom konci sa ozve žena, ktorá začala  telefonát vetou: „Konečne sa už prebral!“


Raz som liečil osobu, ktorá ležala v nemocnici. Povedala, v čom spočíval jej problém:  „Viem, že liečite ľudí, ja už tri mesiace nemôžem dobre chodiť.  Pohybujem sa iba s barlami a to veľmi ťažko. Celý život som sa starala o  druhých a teraz som úplne bezmocná.“  Po krátkej liečbe sa jej energia v okamihu zrovnala. Asi tak o päť minút sa v miestnosti ozval nárek.  Vyvalený sa pozerám vedľa na posteľ. Pani vstala a zvolala, už môžem  chodiť. Rozbehla sa po miestnosti a prehlásila, že tie barly už nechce  vidieť.


Prišla jedna slečna zo zahraničia, ktorá  navštívila liečiteľov, lekárov, ale nič nepomohlo. Počas liečenia ma upozornila, že v brušnej dutine cíti značnú bolesť. No postupne sa však  vytrácala. Asi po roku som sa stretli s jej mamou. Tá nám natešene  oznámila, že jej dcéra po mesiaci dostala prvú menštruáciu a do roka sa  jej narodilo vysnívané dieťatko.


Sonička bola malé  dievčatko, ktoré sa strašne bála každého psa. Rozhodli sa, že nás  navštívia. Ako zvyčajne, dal som Soničku ľahnúť, aby sa lepšie uvoľnila.  Celá procedúra liečenia trvala asi tridsať minút. Potom Sonička vstala a  nadšene zvolala: „Videla som anjela.“ Na jej tvári bolo vidno obrovskú  spokojnosť. Za niekoľko dní som sa náhodne stretol s jej mamou. Už je to  v poriadku, zvolala. Sonička už nemá strach zo psov.


Michal  bol veľmi energický a vzdelaný človek. Jedného dňa začal zle dýchať. Absolvoval snáď všetky vyšetrenia, ale nič sa nenašlo. Pri energetickej  liečbe sa mu rozpustili bloky. Okamžite na to Michal zareagoval so  slovami: „Mne sa už konečne dobre dýcha.“


Jarka trpela  štyridsať rokov. Po autonehode mala neznesiteľné hučanie v hlave. Pomaly  by si na to začala aj zvykať. Dlho sa nič nedialo, až ku koncu jej  niečo ako keby prasklo. Zvolala: „Je to preč!“ Po dlhých rokoch trápenia nastala veľmi rýchla úľava.


Dvadsať ročná Monika mala  zhrubnutú nohu. Pritom jej lekári nedávali žiadnu šancu. Noha sa jej  zväčšovala do takej miery, že jej to upchávalo cievy. Hrozilo jej, že ju odrežu. Vedy som použil kompletnú terapiu, čím sa jej naštartovalo silné liečenie, ktoré okamžite začalo pôsobiť. Pri druhej návšteve Monika ukázala odpuchnutú nohu.


Mária je asi dvadsať ročné  dievča a trpela zvláštnou poruchou. Nikto nevedel, prečo jej zlyháva  pohybový aparát. Nevedela sa zohnúť, ani zaviazať si šnúrky na  topánkach. Zvláštne bolo na nej, že bola značne nervózna. Samozrejme,  okamžite Vás napadne, že daná osoba trpí psychickou poruchou. Po krátkej  dobe som zistil, že jej organizmus je totálne „rozhodený“ a plný  deštrukcií a negatívnych energií. To z energetického hľadiska znamená,  že mala postihnuté prakticky celé telo. Pri liečení sa jej organizmus  harmonizoval a bloky rozpúšťali. Upozorním Máriu aby otvorila oči,  pretože liečba skončila, ale ona vôbec nereagovala. Ešte raz a  hlasnejšie zvolám: „Pani Mária vstávajte!“ V tom momente som dostal odpoveď:  „Nechajte ma spať!“ Vtedy sme si uvedomili, že jej organizmus potrebuje  spánok na regeneráciu. Asi po troch hodinách sa Mária prebudila. Vôbec  si neuvedomila, že sa liečila. S jej otcom sme sa dohodli, že keď sa  zobudí, pôjdeme na prechádzku do lesa. Ako sa prechádzame a popritom  zbierame kvety uvedomujeme si, že Mária sa bez väčších problémov zohýba a  ani si neuvedomuje zmenu ktorá nastala. Tu je vidno, do akej miery  dokáže každý prijať liečbu, keď je jej plne otvorený.
© Rastislav Briestenský
Návrat na obsah